3

Neprotěžují-li se talentovaní,
potlačuje se rivalita a svár mezi lidmi.
Nevyzdvihuje-li se těžko dosažitelný blahobyt,
omezuje se nutkání k loupeži a krádeži.
Nevystavujete-li na obdiv věci, vzbuzující žádostivost,
lidská srdce budou uchráněna neklidu.

Proto je vláda moudrého založena na

Vyprazdňování srdce od tužeb,
Naplnění břicha potravou,
Oslabení ctižádosti a
Zpevnění kostí.

Jestliže jedná takto, pak dosáhne,
že lidé zůstanou bez poznání a tužeb,
a ani vědoucí nenajdou odvahu k činu.
Praktikujte ne-konání a vše bude v pořádku.

Derek Lin to preložil dosť odlišne (a podľa mňa výstižnejšie):

Do not glorify the achievers
So the people will not squabble
Do not treasure goods that are hard to obtain
So the people will not become thieves
Do not show the desired things
So their hearts will not be confused
Thus the governance of the sage:
Empties their hearts
Fills their bellies
Weakens their ambitions
Strengthens their bones
Let the people have no cunning and no greed
So those who scheme will not dare to meddle
Act without contrivance
And nothing will be beyond control

A môj preklad tohto textu:

Neoslavuj tých, čo dosahujú výsledky,
a ľudia nebudú voči sebe závistliví.
Nepripisuj hodnotu veciam, ktoré sa dajú len ťažko získať,
a z ľudí sa nestanú zlodeji.
Neukazuj veci, po ktorých túžia,
a ich srdcia nebudú zmätené.
Preto múdra vláda
Vyprázdňuje ich srdcia (od túžby)
 a napĺňa ich bruchá
Zoslabuje ich ambície
a posilňuje ich kosti (najmä tú chrbtovú )
Nedáva ľuďom možnosť chytráčiť a honobiť
a tak tí, čo spriadajú plány, sa naodvážia zasahovať
Koná bez manipulácie
a preto nestráca kontrolu nad ničím.

No a mnou komentované poznámky Dereka Lina: Keď oslavujeme a zviditeľňujeme tých, čo dosahujú mimoriadne výsledky, medzi ľuďmi sa rozmôže agresívna konkurencia a budú sa drať po chrbtoch iných, aby sa tiež zviditeľnili. Takisto keď začneme vyzdvihovať isté veci, ľudia sa za nimi začnú hrabať aj za cenu podrazov a úskokov. Pritom táto hodnota vecí je často len v mysli človeka – napríklad zlato a diamanty sú len také cenné, akú cenu sme ochotní v nich vidieť. Dnes stačí, keď sa kdejaký Jano z dediny mihne po televíznej obrazovke a odrazu mu množstvo ľudí začne pripisovať celkom nepatričnú dôležitosť. (A v horšom prípade aj on sám sebe.)

Vždy, keď začneme niečo uprednostňovať a vyzdvihovať, rozdelí to spoločnosť na tých, čo “majú” a “patria” a tých druhých. Ľudia sa snažia získať vyzdvihované veci a snažia sa ich získať viac ako ostatní (a často aj na úkor ostatných), pretože od toho sa začne odvíjať ich sebahodnota.

Moderná reklama sa zakladá presne na tomto princípe – zviditeľniť a urobiť príťažlivým, aby to kupoval aj ten, kto to vôbec nepotrebuje. Na to sa ale musí spoločenská hodnota človeka odvíjať od toho, čo vlastní, ako vyzerá, čo si oblieka, v akých kruhoch sa pohybuje, do akých podnikov chodí a s kým sa stýka… A aby ľudia kupovali, treba im umožniť míňať. Kúp dnes, zaplať zajtra, ži na dlh a čoskoro ťa máme v hrsti a musíš robiť, čo ti povieme!

Problém je, že hmotné statky nedokážu človeka nasýtiť. Hmotný statok je len krátkodobý stimul. Nebaví nás “mať”, baví nás “získavať” a “ukazovať”, lebo len vtedy okolie reaguje na našu domnelú hodnotu. A tak sa prázdno v duši snažíme zaplátať vecami – vecami, ktoré nedokážu obnoviť naše spojenie so všetkým, čo je. Pretože v podstate my nechceme “mať”, my chceme “byť” (uznávaní, obdivovaní, šťastní, spokojní…) – byť sami sebou, nie tým, čo nám spoločnosť vnucuje. To sústavné prispôsobovanie sa na úkor nášho vnútorného dieťaťa v nás vyvoláva stres, frustráciu a v konečnom dôsledku chuť udrieť na oplátku a dosiahnuť, aby sa ostatní (ktorí to dnes nedávajú najavo) cítili rovnako zle ako my (hoci ani my to nedávame najavo)!

Preto ten, kto vládne alebo vedie ľudí s rozumom, sa vystríha vyzdvihovania jedných nad druhými alebo vyzdvihovania niektorých vecí ako hodnotnejších a ich následného verejného predvádzania. Vystavovanie na obdiv len plodí závisť a nevraživosť a prehlbuje rozdelenie ľudí na “majúcich” a “nemajúcich”, “patriacich” a “nepatriacich”. Takto sa len posilňuje vlastnícky pud a naviazanie na hmotné statky, ktoré je samodržné – čím viac máme, tým viac potrebujeme mať. Navyše naše zhŕňanie hmotných statkov k nám priťahuje pozornosť tých, ktorí ich nemajú a chceli by nás preto o ne pripraviť.

Keď ľudí oslobodíme od umelých ambícií, nestratia oko pre primárne potreby a neodtrhnú sa od prírody. V takomto prostredí nebudú mať dobrú živnú pôdu ani rôzni podrývači a pletichári – preto nebude treba nikoho potláčať a preto veci budú bežať prirodzeným spôsobom.